Dĺžka života psa
 
Psy sa síce môžu dožiť 16 a viac rokov, ale priemerná dĺžka ich života, najmä niektorých plemien, je podstatne kratšia. Veľké plemená majú priemernú dĺžku života len 8-9 rokov, zatiaľ čo teriéry 12-15 rokov.Jeden rok života psa sa prepočíta asi na sedem rokov života človeka.Takéto vyjadrenie veku však nie je presné.Telesný vývoj šteňaťa je mimoriadne rýchly. Sučka pohlavne dospieva už v 8 mesiacoch, čo by zodpovedalo 5-6 rokov veku dieťaťa. Túto zjavnú chybu sa pokúsil napraviť francúzsky lekár Dr.Lebeau. Je autorom pripojenej tabuľky, Ktorá oveľa objektívnejšie prepočítava ,,psie roky" na roky ľudského života:

 

 

 

  

                                                                       

                                                                        Vek psa                           Vek človeka

 

                     1 rok                                   15 rokov
         2                                           24
         3                                           28
         4                                           32
         8                                            48

       12                                           64
       15                                           76
      20                                           96

 

 

 

 

 

 

 

DRUHÁ TABUĽKA, LEN NA POROVNANIE 

 

Vek psa
5	36	37	40	42
6	40	42	45	49
7	44	47	50	56
8	48	51	55	64
9	52	56	61	71
10	56	60	66	78
11	60	65	72	86
12	64	69	77	93
13	68	74	82	101
14	72	78	88	108
15	76	83	93	115

 

 

                 ................................................................................................................................................................................................................................

                                Psia   lekárnička

  -  dostatok obväzov, vata , sterilné štvorce, leukoplast.

    - dožničky so zaoblenou špičkou, aby nedošlo k ďalšiemu poraneniu zvieraťa .

    -  škrtidlo, čokoľvek na zhotovenie provizórneho náhubku (zviera v šoku hryzie, preto je dobré mu zaviazať ňufák)

    -  náplasť, pinzeta, teplomer .

    -  dezinfekčný prostriedok :Betadine, alkoholový roztok.

    -  kamencová tyčinka na zastavenie kapilárneho krvácania.

   -  klieštiky na odstránenie kliešťov, prípadne na odstránenie cudzieho telesa.

    - opthalmo septonex kvapky alebo hypromelóza kvapky, na vypláchnutie a vydezinfikovanie oka, opth. septonex masť na následné   ošetrenie oka .

    - Sudocrém- vynikajúca dezinfekčná masť, používa sa u malých detí pri zapareninách. Pre naháčika ako stvorená, pri poškriabaní,  akné, ekzéme, taktiež po nadmernom slnení, teraz ju používam aj na poškriabané bruško od šteniatok./ a používam ju aj ja /

   -  sterilnú striekačku- vhodná na zachovanie pitného režimu u psa , ktorý odmieta príjmať tekutiny napr. po hnačkách...

   -  Fenistil kvapky, fenistil gél

   -  Calciová masť, alebo vazelína lekárska na premastenie labiek v prípade potreby.

   -  Lipolotion používam na celú pokožku psíka, mám s ním dobré skúsenosti, samozrejme je to na výbere majiteľa, niekto používa indulónu, niekto niveu..

  - Hylak kvapky, vhodné pri poruche črevnej flóry, hnačkách.

                                          Chorý pes patrí do rúk odborníka, veterinára.

          ...............................................................................................................................................................................................................

                                          Očkovania

 ...............................................................................................................................................................................................................................................................

                                                 Canisterapia  canis = pes 

Canisterapia využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno - integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné, motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom psychiky.

                                                                                        Canisterapia sa delí na:

• živelnú - klasické držanie psa v domácnosti ako spoločníka a priateľa,
• riadenú - pes patrí terapeutovi, ktorý so psom navštevuje pacientov.

                                                     Živelná canisterapia

Klasické držanie psa môže pomôcť napríklad:

• Osamelí ľudia: so psom sa necítia osamelo, v staraní sa o psa nachádzajú životnú úlohu, ľahšie nadväzujú a udržiavajú priateľstvá. Zviera vzbudí v majiteľovi radosť do života, nedovolí mu zamýšľať sa nad starostami.
• Deti, zvlášť problémové deti: pes sa stane nielen spoločníkom v ich hrách, ale s jeho pomocou sa naučia aj zodpovednosti a ohľaduplnosti. Zaháňa pocity osamelosti jedináčikov. Ochotne prijíma emocionálne potreby dieťaťa, hlavne telesný kontakt. U agresívneho dieťaťa sa zlepšuje postoj k okoliu. Hyperaktívne dieťa sa uvoľní a upokojí.
• Ľudia v stresujúcich podmienkach: môžu so psom ľahšie „vypnúť“ a lepšie zvládajú každodenné stresy. Interakcia so zvieraťom - dotýkanie i rozprávanie sa, znižuje psychické a fyzické vnímanie stresu človeka.
• Osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou, diabetici…: vynútený pohyb, nutnosť vychádzok so psom, telesnej aktivity.
• Starí ľudia: psami sú povzbudzovaní v telesnej aj duševnej aktivite. Pomáhajú predchádzať pocitom osamelosti, pocitom nepotrebnosti a sociálnej izolácii.
• Depresívne osoby: pes pomáha získať späť pohodu a radosť zo života, nájsť životnú úlohu, odvádza pozornosť od starostí, zjednodušuje sociálne kontakty.

                                                  Riadená canisterapia

Odborník na tento druh terapie:

• pacientovi zaobstará vhodného psa a do vzťahu medzi pacientom a psom istú dobu vstupuje
• využíva vlastného vycvičeného psa pri návštevách chorých

Pacienti s detskou mozgovou obrnou : pes sa stáva nielen priateľom, ale aj motiváciou k pohybu a rehabilitácií. Je zdrojom nových podnetov, spestrením života. Odvádza pozornosť od vlastných problémov. Vychováva k zodpovednosti a kempatii.

Starí ľudia, domov dôchodcov: starší ľudia často trpia depresiami, pocitmi nepotrebnosti, straty motivácie ďalej žiť. Psy prebúdzajú v týchto osobách pozitívne emócie. Sú zmenou v zabehaných koľajach ich života. Umožňujú telesný kontakt. Zlepšuje sa vzájomná komunikácia obyvateľov domova dôchodcov, spoločná radosť uvoľňuje často napäté vzťahy. Pre niektorých je psík zdrojom relaxu, so psom sa maznajú a hladkajú ho. Pre iných zase aktivity: štvornohý terapeut aportuje, behá, nabáda k pohybu, spoločným hrám, prechádzke. Znižuje sa potreba vyžadovania pozornosti od ošetrovateľov. U ľudí trvale podráždených výrazne klesá miera agresivity voči okoliu.

Mentálne postihnutí: pes udržuje duševne zaostalého človeka v pozornosti dlhšie ako iné objekty, pozoruje a skúma ho. Udržuje ho v aktivite. Dotyky a hladenie uspokojujú potrebu po nežnosti, ktorá je u nich mnohokrát zvýšená. Je výchovným prostriedkom: ako sa správne chovať k zvieratám, neskôr k ľudom. Zvyšuje samostatnosť a zodpovednosť. Motivuje k rehabilitácii a rozvoju jemnej motoriky (hádzaním loptičky, hladkaním, napodobňovaním činnosti psa…), podnecuje k naháňaniu a skákaniu pri hre a tým k rozvoju motorických schopností. Prispieva k zníženiu osamelosti a uzavretosti, podporuje spontánnosť prejavu. Zvyšuje neverbálne komunikačné schopnosti mentálne retardovanej osoby.

Autisti: do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha pes obracať ich pozornosť navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta. Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu. Zlepšuje sa spoločenské správanie autistickej osoby.

Deti a dospelí v nemocnici: zvieratá v cudzom prostredí nemocnice predstavujú spojenie s vonkajším svetom. Zmäteným, rozrušeným a depresívnym osobám pomáhajú komunikovať. Sú rozptýlením v nemocničnej rutine, odvádzajú pozornosť od choroby, bolesti. Taktiež fungujú ako výchovný prostriedok.