.
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 5. novembra 2007
O podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 53 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti ustanovuje:
§ 1 Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje
a) podrobnosti o ochrane spoločenských zvierat,
b) požiadavky na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
§ 2 Základné pojmy
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a) spoločenským zvieraťom jedinec domestikovaného druhu psa, mačky, fretky, králika a jedinec druhu zaradeného medzi hlodavce a okrasné ryby s výnimkou voľne žijúceho zvieraťa a zvieraťa chovaného alebo držaného na farmárske účely1) chovaný najmä v domácnosti vlastníka alebo držiteľa na naplnenie jeho záľuby, poskytovanie spoločnosti alebo na ochranu domácnosti a majetku,
b) nechceným zvieraťom zviera, ktoré jeho vlastník nemôže alebo nechce ďalej chovať a ktoré nepreviedol do vlastníctva inej osoby alebo ho neumiestnil do náhradnej starostlivosti najmenej počas predchádzajúcich dvoch mesiacov,
c) túlavým zvieraťom zviera, ktoré sa bez kontroly a dozoru vlastníka alebo držiteľa pohybuje po priestranstvách voľne dostupných verejnosti a ktorého vlastník alebo držiteľ nie je známy v čase jeho pohybu po priestranstvách voľne dostupných verejnosti,
d) chovným zariadením zariadenie alebo zemepisne vyznačená oblasť určená na chov spoločenských zvierat s možnosťou ich rozmnožovania,
e) rozmnožovaním zámerné alebo náhodné spárenie zvierat smerujúce k narodeniu novej generácie zvierat; za rozmnožovanie sa nepovažuje gravidita a ukončenie gravidity u gravidného nechceného zvieraťa, gravidného zvieraťa, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uložené podľa osobitného predpisu,2) alebo gravidného odchyteného túlavého zvieraťa prijatého do náhradnej starostlivosti,
f) náhradnou starostlivosťou držba nechceného zvieraťa, zvieraťa, na ktoré sa vzťahujú opatrenia podľa osobitného predpisu,2) alebo odchyteného túlavého zvieraťa do času jeho smrti alebo odovzdania vlastníkovi.
§ 3 Všeobecné požiadavky na ochranu spoločenských zvierat
Všeobecnými požiadavkami na ochranu spoločenských
zvierat sa rozumie zabezpečenie
a) dennej kontroly všetkých spoločenských zvierat chovaných v chovnom zariadení, kde ich pohoda závisí od včasnej pozornosti ľudí; predmetom kontroly je najmä správanie sa zvieraťa, telesná kondícia, výživový stav, pohyb, celkový stav povrchu tela a vzhľad srsti, peria, kože, šupín, očí, uší, žiaber a okolia análneho otvoru, stav končatín vrátane paznechtov a pazúrov, prítomnosť ektoparazitov, vzhľad výkalov a odstraňovanie zvyškov krmiva a nápojov,
b) bezodkladného vhodného ošetrenia každého spoločenského zvieraťa, ktoré sa javí ako choré alebo poranené, a ak zviera na takéto ošetrenie nereaguje, zabezpečenie čo najskoršej veterinárnej pomoci; ak je to potrebné, choré alebo poranené zviera sa izoluje v prostredí zabezpečujúcom najvhodnejšie podmienky na liečbu a rekonvalescenciu,
c) ustajnenia alebo umiestnenia spoločenského zvieraťa v podmienkach, ktoré umožňujú vzhľadom na druh, kategóriu a stupeň vývoja a adaptácie zabezpečiť dobrý zdravotný stav a uspokojovanie fyziologických, etologických a sociálnych potrieb spoločenského zvieraťa,
d) plnohodnotnej diéty primeranej druhu a veku chovaného spoločenského zvieraťa v množstve potrebnom na udržanie jeho dobrého zdravia a na uspokojenie jeho nutričných potrieb,
e) prístupu všetkých spoločenských zvierat ku krmivu v intervaloch podľa ich fyziologických potrieb,
f) prístupu každého spoločenského zvieraťa ku vhodnému vodnému zdroju alebo sa mu umožní uspokojenie potreby príjmu tekutín iným vhodným spôsobom,
g) použitia a umiestnenia vhodne naprojektovaného a zhotoveného kŕmneho zariadenia a napájacieho zariadenia tak, aby kontaminácia krmiva a vody a nežiaduci účinok súťaženia medzi spoločenskými zvieratami bol čo najmenší,
h) poskytnutia voľnosti pohybu spoločenskému zvieraťu so zreteľom na jeho druh a v súlade s uznávanými skúsenosťami a vedeckým poznaním, pričom v každom prípade musí mať možnosť stáť a ležať v prirodzenej polohe a bez ťažkostí sa otáčať,
i) umožnenia prejavovať prirodzené správanie spoločenských zvierat v chovnom zariadení alebo mimo chovného zariadenia, najmä umožnením škriabania, hrabania, prežúvania, ukrývania sa, kúpania, plávania, ponárania sa alebo stavania hniezda,
j) rozvíjania daností spoločenského zvieraťa vhodným rôznorodým vybavením chovného zariadenia (ďalej len „obohatenie priestoru“) a zabezpečením druhovo špecifickej aktivity a individuálnej aktivity (ďalej len „zamestnanie“) spoločenského zvieraťa,
k) použitia spoločenského zvieraťa na rozmnožovanie až po dosiahnutí pohlavnej a telesnej dospelosti zapredpokladu, že spoločenské zviera nemá vážnu poruchu, ktorá bymohla byť geneticky viazaná, neprejavuje znaky patologického správania sa, najmä nekontrolovanú agresivitu alebo bojazlivosť, a plemenitba ani zvolené chovné postupy nespôsobujú utrpenie alebo poranenie hociktorého z dotknutých zvierat, nespôsobujú im trvalé následky a neočakáva sa nežiaduci genetický vplyv na potomstvo a ďalšie generácie spoločenských zvierat; chovné postupy, ktoré by mali negatívny vplyv na potomstvo alebo ďalšie generácie spoločenských zvierat, sa považujú za nežiaduce rozmnožovanie,
l) odstavenia mláďaťa cicavca od dojčiacej matky, mláďaťa kŕmivého vtáka pri samostatnom príjme krmiva a oddelení ostatných mláďat od rodičov v najvhodnejšom čase na zabezpečenie pohody mláďaťa aj rodiča; v čase odstavenia mláďat cicavcov a kŕmivých vtákov majú mať rodičia zabezpečujúci výživu mláďat možnosť vzdialiť sa z dosahu svojich mláďat.
§ 4 Špecifické požiadavky na ochranu psov
(1) Pes musí mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v jeho chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí a musí mať možnosť s ním komunikovať.
(2) Pre psa je potrebné vytvoriť možnosti na uspokojenie jeho požiadaviek na pohyb, pričom je potrebné vziať do úvahy jeho veľkosť a temperament.
(3) Ak je nevyhnutné držať psa na reťazi, musí mať dostatočne široký obojok s nastaviteľným obvodom, aby sa predchádzalo jeho zarezávaniu do kože. Ak je reťaz psa pripevnená pohyblivým spôsobom k vodiacemu lanku, musí mať pes možnosť pohybovať sa pozdĺž vodiaceho lanka v dĺžke najmenej 5 m a do strany najmenej 2 m v oboch smeroch. Ak je reťaz pripevnená iným spôsobom, musí mať dĺžku najmenej 2,5 m, musí byť vybavená dvoma otáčavými kolíkmi zabraňujúcimi skráteniu reťaze v dôsledku zauzlenia a musí byť upevnená a umiestnená tak, aby sa neomotala okolo akejkoľvek prekážky vo výbehovej ploche takto držaného psa. Pes držaný na reťazi musí mať denne umožnený voľný pohyb bez uviazania tak, aby boli dodržané požiadavky podľa odseku 2. Spôsob upevnenia reťaze umožní psovi ukryť sa v ľahko dostupnom prístrešku, ktorý mu dokáže zabezpečiť ochranu pred nepriazňou počasia, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením.
(4) Psy chované vo vonkajších kotercoch musia mať voľný prístup do uzatvorených priestorov komunikujúcich s kotercom alebo do vhodnej búdy umiestnenej v koterci alebo komunikujúcej s kotercom. Vonkajší koterec musí poskytovať psom ochranu pred nepriazňou počasia, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením, musí byť vhodne odvodnený a zabezpečený proti úniku psa. Najmenšia výška uzatvoreného koterca pre psa s hmotnosťou do 50 kg je 2 m a pre psa s hmotnosťou50 kg a viac je 2,5m.Voľná plocha vonkajšieho koterca pre psa závisí od veľkosti psa alebo psov a počtu psov chovaných v danom koterci a zodpovedá ploche uvedenej v prílohe č. 1. Voľnou plochou je ohraničená alebo dostupná plocha umožňujúca voľný pohyb zvieraťa; do voľnej plochy sa nepočíta plocha búdy a plocha pod inými prekážkami pevne spojenými s podlahou alebo stenou koterca či pod inou pevnou časťou koterca zasahujúcou do životného priestoru zvieraťa. Psy chované vo vonkajších kotercoch musiamať denne umožnený voľný pohyb mimo priestoru koterca tak, aby boli dodržané požiadavky podľa odseku 2.
(5) Psy chované vo vonkajších kotercoch v skupine musia tvoriť homogénnu skupinu, a to najmä z pohľadu temperamentu, veľkosti, znášanlivosti a potravinových nárokov.
(6) Suky v poslednej tretine gravidity, dojčiace suky, choré psy a šteňatámladšie ako šesť mesiacov na zabezpečenie svojej voľnosti pohybu, fyziologických a etologických potrieb a na rozvíjanie svojich daností a fyziologických prejavov nesmú byť uväzované na dobu dlhšiu, ako je nevyhnutné na zabezpečenie ich pohody. Krátkodobé uväzovanie je povolené najmä na dobu kŕmenia, čistenia chovného priestoru, vyšetrovania a ošetrovania zvieraťa alebo z iného dôležitého dôvodu vedúceho k zabezpečeniu pohody zvieraťa.
§ 5 Špecifické požiadavky na ochranu mačiek a fretiek
(1) Mačka a fretkamusiamať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v ich chovnom zariadení a jeho okolitom prostredí a musia mať možnosť s ním komunikovať.
(2) Mačka a fretka musia mať zabezpečený prístup ku vhodnému zariadeniu alebomateriálu umožňujúcemu obrusovanie pazúrov a šplhanie, k nádobe s podstielkou alebo iným vhodným materiálom na defekáciu a močenie. Podstielka alebo iný vhodný materiál sa udržiava čistý, v prípade potreby sa vymieňa.
(3) Mačku a fretku možno držať uviazané iba na obmedzený čas nevyhnutný na zabezpečenie ich pohody. Krátkodobé uväzovanie je povolené najmä na dobu kŕmenia, čistenia chovného priestoru, vyšetrovania a ošetrovania zvieraťa alebo z iného dôležitého dôvodu vedúceho k zabezpečeniu pohody zvieraťa. Počas tejto doby musí byť zviera pod kontrolou.
(4) Mačka a fretka vyžadujú dostatok voľnosti pohybu. Ak sú chované vo voliérach alebo klietkach, musia mať voľný prístup do vhodnej búdy umiestnenej v koterci alebo komunikujúcej s kotercom. Voliéra alebo klietka musí poskytovať mačke a fretke ochranu pred nepriazňou počasia, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením, musí byť vhodne odvodnená a zabezpečená proti úniku zvieraťa. Najmenšia výška voliéry alebo klietky je 2 m. Plocha voliéry alebo klietky závisí najmä od počtu zvierat chovaných v danom priestore a zodpovedá ploche uvedenej v prílohe č. 2.
§ 6 Špecifické požiadavky na ochranu hlodavcov a králikov
(1) Hlodavce a králiky musia mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v ich chovnom zariadení a jeho okolitom prostredí.
(2) Podlaha alebo spodná časť chovného zariadenia používaného na chov hlodavcov a králikov sa pokrýva vhodnou podstielkou, najmä senom, slamou, hoblinami alebo iným vhodným materiálom, prednostne prírodného pôvodu. Na podlahu chovných zariadení pre hlodavcov a králikov, ktorými sú najčastejšie uzatvorené klietky, presklené nádoby alebo plastové boxy, sa používajú pevné materiály bez otvorov umožňujúce opretie každého prsta všetkých končatín.
(3) Priestor chovných zariadení pre hlodavcov a králikov musí byť obohatený o štruktúry umožňujúce zvieraťu schovať sa alebo ukryť sa. Na vytváranie úkrytov sa používajú prírodné materiály alebo iné neškodné materiály.
(4) Pre pieskomily a činčily je potrebné na čistenie srsti zabezpečiť možnosť kúpania sa v piesku alebo v inom vhodnom materiáli.
(5) Hlodavce a králiky musia mať trvalý prístup ku krmivu alebo k inému prírodnému materiálu vhodnému na hlodanie, aby si mohli obrusovať nepretržite dorastajúce zuby. Nedostupnosť takéhoto materiálu spôsobuje prerastanie predných zubov a výrazne zhoršuje alebo znemožňuje príjem krmiva, čo má negatívny vplyv na ich pohodu.
(6) Králik, morča peruánske a činčila musia mať zabezpečený príjem čerstvej rastlinnej potravy.
(7) Morča peruánske musí mať prostredníctvom potravy alebo doplnkových výživových látok zabezpečený prísun vitamínu C v dennej dávke najmenej 20 mg.
(8) Hlodavcom aktívnym v noci sa musia počas dňa vytvoriť podmienky na odpočinok a spánok bez rušenia.
(9) Najmenšie požiadavky na priestor chovného zariadenia pre hlodavca zodpovedajú ploche uvedenej v prílohe č. 3 tabuľke č. 1.
(10) Najmenšie požiadavky na priestor chovného zariadenia pre králika zodpovedajú ploche uvedenej v prílohe č. 3 tabuľke č. 2.
§ 7 Špecifické požiadavky na ochranu akváriových rýb
(1) Akvárium musí byť zakryté, aby sa predišlo vyskočeniu akváriových rýb.
(2) Množstvo, kvalita, teplota a hĺbka vody v akváriu sa upravuje a udržiava podľa druhu, veľkosti a počtu rýb v ňom chovaných. Voda v akváriu predstavuje životné prostredie akváriových rýb, preto sa udržiava v potrebnej kvalite čistením, chemickým alebo fyzikálnym ošetrovaním alebo jej výmenou.
(3) Akváriovým rybám sa poskytuje dostatok možností na úkryt výsadbou vhodných rastlín a obohatením priestoru predmetmi, ktoré nie sú svojou štruktúrou a chemickým zložením pre ne škodlivé.
(4) Akváriové ryby sa musia kontrolovať najmenej raz denne, a ak sa zistia uhynuté ryby, odstraňujú sa z akvária okamžite.
(5) Pri vytváraní rôznorodých skupín akváriových rýb skladajúcich sa z viacerých druhov alebo pri pridávaní nových akváriových rýb do existujúcej skupiny je potrebné vziať do úvahy zlučiteľnosť týchto druhov rýb a činností súvisiacich s ich prirodzeným správaním.
(6) Sieťky na manipuláciu s akváriovými rybami a iné používané pomôcky prichádzajúce do styku s vodou alebo rybami sa používajú len v jednom akváriu, ak neboli pred použitím v ďalšom akváriu účinne dezinfikované alebo inak vhodne ošetrené.
(7) Manipuláciu s akváriovými rybami mimo vody treba skrátiť na nevyhnutný čas.
§ 8 Všeobecné požiadavky na chovné zariadenia pre spoločenské zvieratá
(1) Materiály používané na výrobu pomôcok, na výstavbu chovného zariadenia a na stavbu búd, hniezd, ohrád a iného príslušenstva, s ktorými môžu prísť spoločenské zvieratá do styku, sa konštruujú a udržiavajú tak, aby na nich neboli ostré hrany alebo výčnelky, ktoré by mohli zvieratá poraniť, a nesmú byť pre zvieratá škodlivé; dvere, priechody a prielezy musia byť dostatočne široké a vysoké tak, aby spoločenským zvieratám pri prechádzaní nimi nespôsobovali poranenie. Pletivo alebo mreže v chovnom zariadení môže mať otvory takých veľkostí, aby spoločenské zviera nemohlo cez ne prestrčiť časť svojho tela a zachytiť sa v nich.
(2) Všetky zariadenia a materiály, s ktorými prichádzajú zvieratá do styku,musia byť čistiteľné, dezinfikovateľné a udržiavajú sa v čistom stave.
(3) Umiestnenie chovného zariadenia a umiestnenie spoločenského zvieraťa v časti chovného zariadenia nesmie pre neho predstavovať nepohodu. V závislosti od druhu a kategórie spoločenského zvieraťa je potrebné brať do úvahy najmä výšku alebo hĺbku umiestnenia spoločenského zvieraťa a dostupnosť elektrických rozvodov.
(4) Izolácia, kúrenie a vetranie chovného zariadenia sa udržiavajú v takom stave, aby sa prúdenie vzduchu, prašnosť, teplota, relatívna vlhkosť vzduchu a koncentrácia plynov udržovali na úrovni, ktorá nie je pre zvieratá škodlivá.
(5) Spoločenské zviera chované v budove nesmie byť umiestnené v nepretržitej tme alebo bez primeranej doby oddychu od umelého osvetlenia; ak dostupné prirodzené svetlo je nedostatočné na vyhovenie fyziologickým alebo etologickým potrebám zvierat, musí sa zabezpečiť primerané umelé osvetlenie.
(6) Spoločenské zviera chované mimo budovy potrebuje ochranu proti nepriazni počasia, najmä pred dažďom, mrazoma priamym slnečným žiarením, a proti dravcom.
(7) Terén, vegetácia a povrch vo vonkajšej ohrade sú uspôsobené spoločenskému zvieraťu a predchádzajú zraňovaniu zvierat a ich pádom v dôsledku pokĺznutia. V prípade potreby sa vo vonkajšej ohrade zabezpečí odvádzanie nadbytočnej vody.
(8) Vonkajšie výbehy musia byť vhodne zabezpečené proti uniknutiu spoločenského zvieraťa. Za vhodné zabezpečenie vonkajších výbehov sa nepovažuje použitie elektrických oplôtkov a ostnatého drôtu.
(9) Pri vytváraní skupín spoločenských zvierat alebo pri pridaní spoločenského zvieraťa do existujúcej skupiny je potrebné predchádzať problémom so sociálnym správaním, ku ktorým môže prichádzať v dôsledku zmeny sociálnej štruktúry skupiny. Spoločenské zviera chované v skupine musí maťmožnosť schovať sa alebo ukryť sa pred ostatnými zvieratami v skupine. Spoločenské zviera, ktoré sa správa agresívne alebo ktoré by mohlo ohroziť ostatné spoločenské zvieratá iným spôsobom, je potrebné chovať oddelene od ostatných zvierat.
(10) Ak sú v chovnom zariadení chované druhy spoločenských zvierat navzájom nepriateľské alebo v potravinovom reťazci predstavujúce vzťah predátora a koristi, chovajú sa oddelene tak, aby sa zabránilo zrakovému, zvukovému a pachovému kontaktu.
§ 9 Karanténne stanice
(1) Karanténna stanica je zariadenie, ktoré slúži na držbu odchytených túlavých zvierat s neznámym zdravotným stavom najmenej do vykonania nutného ošetrenia a potrebných vyšetrení, testov a preventívnych opatrení potrebných na vylúčenie a predchádzanie choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka.
(2) Karanténna stanica musí mať dostatok miestností, boxov, kotercov alebo klietok na izoláciu všetkých prijatých odchytených túlavých zvierat, ktoré zabezpečujú dostatočnú voľnosť pohybu a ochranu pred inými odchytenými túlavými zvieratami, ak je to kvôli agresivite a iným prejavom správania sa týchto zvierat potrebné.
(3) Karanténna stanica a jej jednotlivé časti musia byť tak naprojektované a skonštruované, aby sa zabránilo úniku odchyteného túlavého zvieraťa.
(4) Karanténna stanica musí mať zabezpečenú dodávku pitnej vody a energie na zabezpečenie vhodného vnútorného prostredia a osvetlenia.
(5) Karanténna stanica musí mať najmenej jednu miestnosť vhodnú na vyšetrovanie a ošetrovanie odchytených túlavých zvierat a na vykonanie potrebných testov a odberov vzoriek na laboratórne vyšetrenie alebo iné potrebné vyšetrenie, ktorá je
a) prevádzkovo oddelená a povrchy stien, podlahy, okien, dvier a použitého vybavenia sú ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné,
b) vetrateľná, dobre osvetlená a vybavená vhodným systémom na zabezpečenie optimálnej teploty potrebnej na kvalitné vykonávanie nutného ošetrenia a potrebných vyšetrení, testov a preventívnych opatrení,
c) umiestnená tak, aby bol k nej ľahký príjazd s motorovým vozidlom a ľahký prístup sprievodnej osoby s odchyteným túlavým zvieraťom,
d) vybavená zariadením a prístrojovou technikou potrebnou na základné vyšetrenie, ošetrenie, odber vzoriek a iné potrebné testovanie v súlade s dobrou veterinárnou praxou.
(6) Karanténna stanica musí mať dostatok skladových priestorov vhodných na uskladnenie potrebného množstva zásob krmiva, podstielky, pomôcok a náradia.
(7) Karanténna stanica musí mať zmluvne zabezpečené poskytovanie odborných veterinárnych činností a služieb nevyhnutných na zabezpečenie hlavných cieľov karanténnej stanice a pohody odchytených túlavých zvierat.
(8) Karanténna stanica musí mať zaistené bezpečné skladovanie a neškodné odstraňovanie biologického odpadu v súlade s osobitnými predpismi.3)
(9) Karanténna stanica vedie evidenciu o prijatých, usmrtených a odoslaných odchytených túlavých zvieratách a o zvieratách narodených odchyteným túlavým zvieratám po ich prijatí do karanténnej stanice. Táto evidencia, vedená spôsobom vylučujúcim odstraňovanie alebo zmenu údajov bez možnosti zistenia, je uchovávaná počas dvoch rokov a zahŕňa
a) poradové číslo záznamu,
b) dátum príjmu a miesto odchytu túlavého zvieraťa,
c) identifikáciu prijatého odchyteného túlavého zvieraťa, za ktorú sa považuje určenie druhu zvieraťa, plemennej príslušnosti, ak je to možné, opisu exteriéru zvieraťa a zistenie individuálneho označenia; ak zviera nie je individuálne označené, po príjme sa bezodkladne individuálne označí mikročipom okrem spoločenského zvieraťa, o ktorom veterinárny lekár rozhodne, že bude usmrtené zo zdravotných dôvodov, a v prípade potreby sa individuálne umiestni do chovného priestoru, ktorý sa označí spôsobom vylučujúcim zámenu, a to až do času jeho úhynu, usmrtenia alebo odoslania z karanténnej stanice,
d) potvrdenie o prevzatí spoločenského zvieraťa s jeho identifikáciou,
e) opis zdravotného stavu a hmotnosť zvieraťa v čase príjmu do karanténnej stanice,
f) vykonanie preventívnych opatrení potrebných na predchádzanie choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka a ďalšie vykonané veterinárne úkony,
g) výsledky vyšetrení a testov potrebných na vylúčenie choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka,
h) dátum úhynu, usmrtenia alebo dátum odoslania zvieraťa po vylúčení možnosti prenosu choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka,
i) podpisom a odtlačkom pečiatky veterinárneho lekára potvrdené zistenie individuálneho označenia zvieraťa a vykonanie úkonu uvedeného v písmenách e) až h).
(10) Karanténna stanica využije všetky dostupné prostriedky na vyhľadanie vlastníka odchyteného túlavého zvieraťa. Vlastník odchyteného túlavého zvieraťa môže nahliadať do evidencie vedenej podľa odseku 9 časti, ktorá sa týka jeho zvieraťa.
(11) Karanténna stanica má vypracovaný štandardizovaný postup operácií, v ktorých sa podrobne uvádzajú povinnosti osôb zodpovedných za zvieratá na každej pozícii a opatrenia, ktoré je potrebné prijať pri predpokladaných i neočakávaných situáciách vrátane dôležitých telefónnych kontaktov. Súčasťou štandardizovaného postupu operácií musia byť minimálne údaje o
a) fyzickej osobe zodpovednej za vyhľadávanie vlastníka odchyteného túlavého zvieraťa podľa mikročipu alebo tetovania,
b) fyzickej osobe poverenej starostlivosťou o odchytené túlavé zvieratá,
c) napájaní a kŕmení,
d) veterinárnomlekárovi, s ktorým karanténna stanica spolupracuje.
(12) Ak veterinárny lekár posúdi zdravotný stav, kondíciu a temperament odchyteného túlavého zvieraťa, môže rozhodnúť o dočasnom obmedzení jeho pohybu, ktoré neprekročí päť dní, ak nie je zabezpečené vodenie takéhoto zvieraťa na najmenej jednu hodinu denne za podmienok vylučujúcich šírenie alebo riziko šírenia choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka. Obmedzenie voľnej plochy koterca však nie je prípustné, ak nie je dodržaná najmenšia plocha rovnajúca sa druhej mocnine dĺžky zvieraťa meranej od hrotu nosa po koreň chvosta zväčšenej o 0,2 m. Ak sa drží skupina najviac štyroch psov na bmedzenej ploche, tá zodpovedá najmenšej ploche rovnajúcej sa súčtu druhých mocnín dĺžky tela každého zvieraťa meranej od hrotu nosa po koreň chvosta zväčšenej o 0,15 m. Karanténna stanica o tomto rozhodnutí vedie písomné záznamy, ktoré sa uchovávajú dva roky, a na požiadanie ich predkladá orgánu veterinárnej správy.
(13) Rozmnožovanie zvierat v karanténnej stanici je považované za nežiaduce rozmnožovanie.
§ 10 Útulky pre zvieratá
(1) Útulok pre zvieratá slúži na držbu odchytených túlavých zvierat po ukončení vyšetrení, testov a preventívnych opatrení vylučujúcich chorobu prenosnú na iné zviera alebo na človeka, vykonaných v karanténnej stanici, zvierat, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uložené podľa osobitného predpisu,2) a nechcených zvierat.
(2) Útulok pre zvieratá musí mať dostatok miestností, boxov, kotercov alebo klietok pre všetky zvieratá držané v náhradnej starostlivosti, ktorým zabezpečujú dostatočnú voľnosť pohybu a ochranu pred inými držanými zvieratami, ak je to kvôli agresivite a iným prejavom správania sa týchto zvierat potrebné.
(3) Útulok pre zvieratá a jeho jednotlivé časti musia byť projektované a skonštruované tak, aby sa zabránilo úniku zvierat držaných v náhradnej starostlivosti.
(4) Útulok pre zvieratá musí mať dostatok pitnej vody a energie na zabezpečenie vhodného vnútorného prostredia a osvetlenia.
(5) Útulok pre zvieratá musí mať najmenej jednu miestnosť vhodnú na ošetrovanie zvierat v náhradnej starostlivosti a na vykonanie potrebných preventívnych opatrení, testov a odberov vzoriek na laboratórne vyšetrenie alebo iné potrebné vyšetrenie, ktorá je
a) prevádzkovo oddelená a povrchy stien, podlahy, okien, dvier a použitého vybavenia sú ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné,
b) vetrateľná, dobre osvetlená a vybavená vhodným systémom na zabezpečenie optimálnej teploty potrebnej na kvalitné vykonávanie nutného ošetrenia a potrebných vyšetrení, testov a preventívnych opatrení, ktorými sú na tento účel najmä očkovania zvierat,
c) umiestnená tak, aby bol k nej ľahký prístup sprievodnej osoby so zvieraťom v náhradnej starostlivosti,
d) vybavená zariadením a prístrojovou technikou potrebnou na základné vyšetrenie, ošetrenie, odber vzoriek a iné potrebné testovanie v súlade s dobrou veterinárnou praxou; odporúča sa zabezpečiť vhodné chirurgické inštrumentárium na vykonávanie sterilizácie a kastrácie nechcených zvierat a túlavých zvierat.
(6) Útulok pre zvieratá musí mať dostatok skladových priestorov vhodných na uskladnenie potrebného množstva zásob krmiva, podstielky, pomôcok a náradia.
(7) Útulok pre zvieratá musí mať zmluvne zabezpečené poskytovanie odborných veterinárnych činností a služieb nevyhnutných na zabezpečenie dobrého zdravotného stavu a pohody zvierat v náhradnej starostlivosti.
(8) Útulok pre zvieratá musí mať zaistené bezpečné skladovanie a neškodné odstraňovanie biologického odpadu.3)
(9) Útulok pre zvieratá vedie evidenciu o prijatých, usmrtených a odoslaných zvieratách v náhradnej starostlivosti a o zvieratách narodených zvieratám v náhradnej starostlivosti. Táto evidencia, vedená spôsobom vylučujúcim odstraňovanie alebo zmenu údajov bezmožnosti zistenia, je uchovávaná dva roky a zahŕňa
a) poradové číslo záznamu,
b) dátum príjmu zvieraťa do útulku pre zvieratá,
c) identifikáciu prijatého zvieraťa, za ktorú sa považuje určenie druhu zvieraťa, plemennej príslušnosti, ak je to možné, opisu exteriéru zvieraťa a zistenie individuálneho nezameniteľného označenia; ak zviera nie je individuálne nezameniteľne označené, po príjme sa bezodkladne označí mikročipom,
d) potvrdenie o prevzatí spoločenského zvieraťa s jeho identifikáciou,
e) opis zdravotného stavu v čase príjmu do útulku pre zvieratá,
f) vykonanie preventívnych opatrení potrebných na predchádzanie chorobe prenosnej na iné zviera alebo na človeka a ďalšie vykonané veterinárne úkony,
g) výsledky vyšetrení a testov potrebných na vylúčenie choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka,
h) vykonanie sterilizácie alebo kastrácie zvieraťa,
i) dátum úhynu, usmrtenia alebo dátum odovzdania zvieraťa vlastníkovi alebo do inej náhradnej starostlivosti,
j) podpisom a odtlačkom pečiatky veterinárneho lekára potvrdené overenie alebo vykonanie individuálneho nezameniteľného označenia zvieraťa a vykonanie úkonu uvedeného v písmenách e) až i).
(10) Útulok pre zvieratá využije všetky dostupné prostriedky na vyhľadanie vlastníka odchyteného túlavého zvieraťa. Vlastník odchyteného túlavého zvieraťa môže nahliadať do evidencie vedenej podľa odseku 9 v časti, ktorá sa týka jeho zvieraťa.
(11) Útulok pre zvieratá má vypracovaný štandardizovaný postup operácií, pri ktorých sa podrobne uvádzajú povinnosti osôb zodpovedných za zvieratá na každej pozícii, a opatrenia, ktoré je potrebné prijať v predpokladaných i neočakávaných situáciách, vrátane dôležitých telefónnych kontaktov. Súčasťou štandardizovaného postupu operácií musia byť minimálne údaje o
a) fyzickej osobe zodpovednej za vyhľadávanie vlastníka odchyteného túlavého zvieraťa podľa mikročipu alebo tetovania,
b) fyzickej osobe poverenej starostlivosťou o odchytené túlavé zvieratá,
c) napájaní a kŕmení zvierat,
d) veterinárnom lekárovi, s ktorým útulok pre zvieratá spolupracuje.
(12) Útulok pre zvieratá môže zabezpečiť vo vyhradenom čase mimo kŕmenia a spánku zvierat držaných v náhradnej starostlivosti sociálny kontakt držaných zvierat s verejnosťou za podmienky, že nehrozí riziko prenosu choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka. Najvhodnejším spôsobom je zabezpečenie vodenia zvierat na vôdzke alebo inom fixačnom zariadení osobami primerane fyzicky a psychicky vyvinutými. Vodenia sa majú zúčastňovať všetky zvieratá, ktoré nie sú agresívne a pre ktoré možno zabezpečiť primerane vyvinuté osoby. Ostatným zvieratám sa voľnosť pohybu a sociálny kontakt zabezpečuje iným vhodným spôsobom, najmä systémom ohradených výbehov, v ktorých možno zvieratá podľa potreby spájať a oddeľovať.
(13) Rozmnožovanie zvierat v útulku pre zvieratá je považované za nežiaduce rozmnožovanie.
§ 11 Prechodné ustanovenia
(1) Chovné zariadenia, karanténne stanice a útulky pre zvieratá existujúce pred účinnosťou tejto vyhlášky musia spĺňať požiadavky na najmenšiu plochu a priestor najneskôr do 1. decembra 2010.
(2) Chovné zariadenia, karanténne stanice a útulky pre zvieratá existujúce pred účinnosťou tejto vyhlášky musia spĺňať požiadavky na obohatenie priestoru najneskôr do 31. augusta 2008.
§ 12 Táto vyhláška bola prijatá v súlade s príslušným
právnym aktom Európskych spoločenstiev4) pod číslom notifikácie 2007/0637/SK.
§ 13 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2008.